SK 
EN 
AR 
BG 
CS 
DE 
EL 
ES 
FR 
HU 
IT 
LT 
NL 
PL 
PT 
RO 
SV 
ZH 
ZH_HK 
ZH_TW 
Definícia pojmu plasty
Pojem "plast" sa vzťahuje na širokú škálu syntetických alebo polosyntetických zlúčenín vyrábaných buď polymerizáciou, alebo kondenzačnou reakciou. Plasty vyrobené týmito reakciami sú poddajné a možno ich formovať alebo vytláčať do predmetov alebo fólií alebo ich možno použiť pri výrobe iných výrobkov, ako sú nátery a lepidlá. Slovo "plast" pochádza z gréckeho slova "plastikos", čo znamená "schopný formovania alebo tvarovania", a od roku 1884 sa používa ako podstatné meno pre tieto syntetické materiály.
V súčasnosti sa tento pojem používa v rôznych významoch; môže sa vzťahovať na materiály pozostávajúce z rôznych syntetických polymérov, ako napr. polyetylén, PVC alebo nylon. V iných prípadoch sa môže vzťahovať aj na syntetické živice získané polymerizáciou menších molekúl, ako sú fenoly, aldehydy alebo amíny; tieto živice sa často používajú na lisovanie a odlievanie.
Definícia termosetového plastu
Termosetový plast je polymér, ktorý začína buď ako mäkká pevná látka, viskózny kvapalný predpolymér alebo živica a vytvrdzovaním sa nenávratne vytvrdzuje. Vytvrdzovanie sa uskutočňuje zahrievaním materiálu (zvyčajne nad 200 °C) bez jeho roztavenia. Po vytvrdnutí sa tieto plasty nedajú roztaviť a vrátiť do pôvodnej formy, dajú sa len spáliť alebo rozdrviť. Keďže vytvrdzovanie zahŕňa zosieťovanie reťazcov tvoriacich chrbticu polyméru, termosetové plasty sa niekedy nazývajú aj zosieťované polyméry.
Tri hlavné typy termosetových plastov sú:
- Fenolové živicena základe reakcie medzi fenolom a formaldehydom. Boli to prvé komerčné termosetové plasty, ktoré sa dodnes vo veľkej miere používajú v aplikáciách ako napr. elektrické izolácie, tvarované diely a nátery.
- Nenasýtené polyesterové živicena základe reakcie medzi nenasýtenými dikarboxylovými kyselinami (zvyčajne kyselinou maleínovou) a dihydrickými alkoholmi (zvyčajne etylénglykolom). Tieto živice sa bežne používajú vo výrobkoch z plastov vystužených sklenými vláknami (FRP).
- Epoxidové živice, založené na reakcii medzi epoxidmi (nazývanými aj oxirány) a kuratívami, ako sú aminy alebo kyseliny. Epoxidové živice sú veľmi univerzálne a používajú sa v mnohých rôznych aplikácie vrátane lepidiel, náterov a kompozitov.
Čo je polymér
Polymér je chemická zlúčenina pozostávajúca z veľkých molekúl, ktoré sa skladajú z opakujúcich sa štruktúrnych jednotiek; tieto jednotky sú zvyčajne spojené kovalentnými väzbami. Polyméry sa nachádzajú v širokej škále výrobkov vrátane plastov, gumy, lepidiel a textílií.
Pojem "polymér" pochádza z gréckeho slova πολύς ("polus", čo znamená "veľa/veľa") a μέρος ("meros", čo znamená "časť"). Najjednoduchšie polyméry sú lineárne reťazce monomérov; monoméry sú jednotlivé molekuly, ktoré sa spájajú za sebou a vytvárajú polymérne reťazce. Zložitejšie polyméry však môžu byť vytvorené z monomérov s viac ako jednou funkčnou skupinou, čím vznikajú rozvetvené polyméry alebo zosieťované polyméry.
Polyméry môžu byť prírodné alebo syntetické. Medzi prírodné polyméry patria proteíny, nukleové kyseliny a celulóza. Syntetické polyméry sa vyrábajú z monomérov na báze ropy, ako sú etylén a propylén.
Polyméry majú širokú škálu vlastností, ktoré závisia od ich molekulovej štruktúry. Napríklad pevnosť a pružnosť vlákien, ako je kevlar a nylon, je výsledkom ich dlhej reťazcovej štruktúry, zatiaľ čo pružnosť gumy je výsledkom jej zosieťovanej štruktúry.